Veľké interview: Rafael van der Vaart

Aktuálne 35 ročný holandský futbalista, ktorého prestupy stáli kluby milióny, finalista Ligy Majstrov a Majstrovstiev Sveta. Rafael van der Vaart by stále mohol mladým futbalistom odovzdať veľmi veľa. V roku 2003 sa stal víťazom ankety ,,Golden Boy", o víťazovi ktorej rozhodujú športoví novinári z celej Európy, pričom konkurenciu mal obrovskú: ,,Ak si spomínam správne, Wayne Rooney skončil druhý a Cristiano Ronaldo tretí," spomína van der Vaart.

Ani ako profesionálny futbalista nestratil zmysel pre humor. Sám hovorí: ,,Kedykoľvek idem okolo a vidím amatérsky futbal, vždy som zvedavý a na chvíľu sa zastavím a pozerám sa."

Vyrastal si v kempingovom parku, nie? Aké to bolo?

,,Keďže som tam vyrastal, bol to pre mňa normálny život. Moje detstvo bolo nádherné. Mnoho ľudí si myslí, že takýto život je automaticky spojený s chudobou, ale vôbec to tak nie je. Bolo to tam veľmi spoločenské a všetci moji príbuzní žili v mojej blízkosti. Moji rodičia tak už viac nežijú, pretože po podpise mojej prvej zmluvy v Ajaxe som im kúpil dom. Ostatní členovia rodiny tam stále žijú, takže sa tam často vraciam.

Je pravda, že keď si bol malý a hral si futbal, predstavoval si si, že si Romário? Prečo on? Bol si fanúšikom PSV?

,,Áno, Romário bol môj najobľúbenejší futbalista. Kvôli nemu som videl veľa zápasov PSV, ale odmalička som fanúšik Ajaxu, špeciálne odvtedy, keď som sa dostal do ich akadémie. Páčilo sa mi na ňom to, že niekedy ste si ho počas zápasu ani nevšimli, ale z ničoho nič zrazu v poslednej minúte predviedol niečo tak geniálne, že dokázal pre PSV vyhrať zápas.

V mladom veku si bol považovaný za nového ,,Johana Cruyffa". Bol si až tak dobrý? A ako si sa cítil, keď ťa s Cruyffom porovnávali?

,,To, že to hovorili iní ľudia, bolo v poriadku. Ja osobne som si to nikdy nemyslel. Nechcel som byť ďalšou verziou akéhokoľvek hráča - chcel som byť sám sebou. Ako mladý som bol naozaj dobrým hráčom, ale bolo ťažko predpovedať, kam až by som to mohol dotiahnuť. Mal som ľavačku a videnie ako nikto iný, ale nebol som zrovna najrýchlejší a moja pravá noha bola slabá, takže bolo veľa vecí, v ktorých som sa potreboval zlepšiť. Vždy som hovoril, že by bolo pekné, aby som bol o niečo rýchlejší - aby som protihráčov dokázal predbehnúť ja a nie oni mňa. Myslím si, že rýchlosť dokáže byť obrovskou výhodou až do takej miery, že si dokonca myslím, že ak by som bol o niečo rýchlejší, v určitom období mojej kariéry by som dokázal vyhrať aj Zlatú Loptu."

Aký bol tvoj najlepší moment v Ajaxe?

,,Bolo ich niekoľko. Keď som mal 10 rokov, najlepším momentom bolo, že ma pozvali do akadémie Ajaxu. Pamätám si, ako som dostal všetky tie ,,Ajax" veci a zrazu som mohol sám seba nazývať hráčom Ajaxu. Odvtedy bolo mojím cieľom, aby som každý rok ostal v klube a nakoniec sa dostal až do prvého tímu. Dokázal som to, keď som mal 17 rokov. Živo si pamätám ten hovor, keď som volal môjmu otcovi, že ma povolali do prvého tímu. Keď som sa usadil v prvom tíme, mojím najlepším momentom bolo, keď som dokázal dať gól pätičkou proti Feyenoordu. Keď dáte podobný gól uvedomíte si, že už asi ťažko zažijete podobný okamih."

Aká je pravda o tebe a Zlatanovi Ibrahimovićovi? Naozaj ti chcel polámať nohy? Ako sa Váš vzťah tak pokazil?

,,Áno, Zlatan to povedal, ale on to hovoril každému. Je pravda, že v tom čase to medzi nami príliš nefungovalo, ale radšej by som bol v tíme s úprimnými ľuďmi ako je Zlatan, aj keď to znamená, že príde k určitým konfliktom. Ale nebol v tom žiadny konkrétny okamih - jednoducho sme si nesadli."

V Ajaxe ťa zbavil kapitánskej pásky Ronald Koeman potom, čo si údajne odmietol nastúpiť na krídle v zápase Ligy Majstrov. Naozaj sa to stalo? Aké sú tvoje pocity smerom ku Koemanovi?

,,Áno, je to pravda. Ďen pred zápasom proti Bayernu Mníchov za mnou prišiel Koeman a povedal: ,,V tomto momente nie si pre nás dostatočne dobrý na to, aby si hral v strede poľa, ale chceme, aby si hral na ľavom krídle." Nepáčilo sa mi to, pretože ak som nebol dosť dobrý na to, aby som hral na svojej pozícii, ako som mohol byť dobrý na to, aby som hral na inej pozícii? Na konci som povedal trénerovi, že chcem zostať na striedačke, takže ma zbavil kapitánskej pásky. Neskôr, keď sme obidvaja opustili Ajax, obidvaja sme si uvedomili chyby, ktoré sme urobili. Som prvý, ktorý si vie priznať chybu, takže ten incident ukázal, že som ku Koemanovi neprejavil dostatočný rešpekt."

Ako si sa cítil, keď Johan Cruyff skritizoval tvoj prestup do Hamburgu? Prečo si prestúpil zrovna tam, keď o teba malo záujem toľko klubov?

,,Nikdy ma príliš nezaujímali názory ostatných. Ale ohľadom môjho prestupu do Hamburgu - spočiatku som si to nevedel predstaviť, keď ma prvýkrát oslovili. Súhlasil som s tým, že navštívim klub. Starostlivosť, ktorú som tam dostal, bola neuveriteľná. Rozprával som sa s trénerom Thomasom Dollom a funkcionármi Berndom Hoffmannom a Dietmarom Beiersdorferom a ich vízia bola naozaj zaujímavá. Potom som navštívil štadión, ktorý bol fenomenálny a vtedy som si uvedomil, že toto je klub, v ktorom chcel hrať.

Aké to bolo hrať za Real Madrid? Mohol si sa vybrať niekde do Madridu bez toho, aby ťa zastavovali fanúšikovia a pýtali si autogram?

,,Celkovo som sa tam mal naozaj dobre, ale ísť niekde do Madridu bolo naozaj ťažké bez toho, aby ma niekto spoznal. V Londýne to až taký problém nebol a teraz v Dánsku je to oveľa kľudnejšie. Všeobecne je to ale veľmi pekné, keď za Vami prídu ľudia na slovíčko, aj keď ja zrovna nie som veľký fanúšikov davov. Nesťažujem sa, pretože ak nechcete žiť takýmto štýlom, buďte radšej amatérom."

Hovorilo sa, že si mal problémy s trénerom Realu Madrid Juandem Ramosom, pretože si často naskakoval iba ako náhradník. Bol si z toho frustrovaný? A naozaj bol Váš vzťah napätý?

,,Nebolo to až také, ale zároveň to nebol môj najobľúbenejší tréner. Nebolo medzi nami to správne spojenie a štýl futbalu, aký preferoval, mi na Real Madrid veľmi nesedel. A nesedel ani môjmu štýlu."

Počas pôsobenia v Madride si bol spájaný s Arsenalom. Bol prestup do Londýna vôbec niekedy v hre?

,,Áno, spomínalo sa to. Veľakrát som sa o tom rozprával s mojím spoluhráčom z reprezentácie Robinom van Persiem a on o mne v Arsenale takisto hovoril, ale ja som nikdy nič oficiálne nepočul. Neľutujem to - prestúpiť do Tottenhamu bola tá najlepšia vec, aká sa mi mohla stať. Prestúpiť do Premier League som vlastne mohol aj o niečo skôr. Keď som mal 19 rokov, chcel ma Gerard Houllier do Liverpoolu. Potešilo ma to, ale v tom čase som ešte nechcel ísť do zahraničia. Aj napriek tomu mi môj agent povedal, že by bolo dobré Houllierovi zavolať. Ten povedal, že sa o mne rozprával s Michaelom Owenom a ten údajne povedal, že by veľmi rád so mnou hral. Počuť niečo takéto bolo naozaj krásne, ale ja som chcel aj tak zostať v Ajaxe."

Bol si zaskočený, keď si počas svojej druhej sezóny v Madride nedostal ani vlastné číslo?

,,Nebolo to ľahké, ale dokázal som sa cez to preniesť. Tréner (Manuel Pellegrini) mi povedal, že som na mojej pozícii až piatou voľbou po Gutim, Kaká, Granerovi a Raúlovi. Musel som trénerovať sám, oddelene od mužstva - behával som sám okolo ihriska. Po uzavretí prestupového okna som sa ale opäť pripojil k tímu a pravidelne som hrával a podával dobré výkony. Ľudia možno povedia, že moje pôsobenie v Madride nebolo úspešné, ale stačí sa pozrieť na štatistiky - odohral som veľa zápasov a vsietil dosť gólov."

109 zápasov v Holandskej reprezentácii - aký bol ten najvýnimočnejší okamih?

,,Zápasy v skupine Eura 2008 proti Taliansku a Francúzsku. Bol to výnimočný zážitok, byť na ihrisku počas týchto dvoch zápasov - mohli by trvať aj šesť hodín a neunavil by som sa. Bolo brilantné byť súčasťou Eura 2008 a Majstrovstiev Sveta 2010. V roku 2008 sme si mysleli, že sme naozaj dobrí, ale nečakali sme, že môžeme na turnaji zvíťaziť. V roku 2010 sme si mysleli presný opak. Mysleli sme si, že nehráme dobre, ale aj tak nás nikto neporazí. To je asi ten najlepší pocit, aký môže mať tím pred takýmto dôležitým turnajom."

Holandsko vyzeralo v skupinovej fáze Eura 2008 vynikajúco - boli ste v tom čase favoriti na víťazstvo celého Eura? Čo sa stalo vo štvrťfinále s Ruskom?

,,V tom momente sme boli favoritmi dokonca aj pred Španielskom. Myslím si, že v zápase s Ruskom sme mali smolu. Kopal som niekoľko priamych kopov, ktoré tesne minuli bránu a okrem toho sme mali viacero šancí. Vyrovnali sme tesne pred koncom riadneho hracieho času, ale aj v predĺžení vyzerali Rusi fit. Bolo 40 stupňov a oni neboli unavení."

Čo si myslíš o rozhodcovi Howardovi Webbovi a jeho vedení Vášho finálového zápasu na Majstrovstvách Sveta 2010? Prišiel si na ihrisko ako striedajúci hráč. Čo ti išlo hlavou, keď Iniesta skóroval ten víťazný gól?

,,Pre rozhodcu to bol náročný zápas. Viete, asi minútu alebo dve pred koncom predĺženia vystrelil Wesley Sneijder na bránu, ale strela bola viditeľne tečovaná. Rozhodca ale ukázal na odkop od brány a my sme tomu nemohli uveriť. O niekoľko momentov neskôr dostali Španieli loptu do nášho pokutového územia. Neodkopli sme ju poriadne a ja som sa pokúsil zachrániť situáciu, ale už bolo neskoro. Nechcem povedať, že náš neodpískaný roh rozhodol, ale pýtali sme sa, ako je to možné."

Tvoj prestup do Tottenhamu sa zdal byť nečakaný - kedy si o ňom začal rokovať? Bolo to pre teba prekvapenie? Zobudil si sa v ten deň s tým, že nevieš, kde nakoniec budeš hrať?

,,Bolo to na poslednú chvíľu. José Mourinho bol ku mne úprimný ohľadom toho, že na moju pozíciu kúpil Mesuta Özila. Povedal mi, že môžem zostať, ale nehrával by som pravidelne. Aj napriek tomu som plánoval v Reale Madrid zostať aj v ďalšej sezóne a s tým som aj odchádzal na reprezentačný zraz. Ale okolo štvrtej poobede mi zavolal môj právnik s tým, že ma chce získať Tottenham. Spýtal som sa ho, či o tom môžem popremýšľať. Povedal mi, že sa musím rozhodnúť do dvoch hodín. Začal som nad všetkým uvažovať a trochu som si zdriemol. Z ničoho nič som sa zobudil na zvonenie telefónu. Bolo 17:40 a opäť mi volal môj právnik, ktorý mi povedal, že sa musím rozhodnúť okamžite. Na chvíľu som sa zamyslel a povedal som: ,,Dobre, poďme do toho!" Nemal som čas na to, aby som to s niekým prediskutoval - bola to čistá intuícia. O niekoľko momentov neskôr som si uvedomil, že som šťastný, ako som sa rozhodol. Od prvého momentu, kedy som prišiel na Spurs Lodge, bývalé klubové tréningové centrum, som sa cítil ako doma."

Aký bol Harry Redknapp v Tottenhame v porovnaní s tvojimi predchádzajúcimi trénermi? Musel byť o niečo iný...

,,Bol to čarovný muž - bol ako otec - ale takisto vedel byť veľmi tvrdý. Bol takým staromódnym trénerom. Počas predzápasového príhovoru vytiahol papier, na ktorom boli napísané pokyny a zvykol povedať niečo ako: ,,Jednoducho dajte loptu Lukovi (Modrićovi), potom sa Luka pokúsi prihrať Rafovi a vyhrali sme." Potom, keď sme hrali naozaj dobre v prvom polčase, cez prestávku Vás otvorene pochválil: ,,No do ri*i, Rafa, ty si vynikajúci hráč!" Dodal Vám energiu - pre niekoho ako on ste boli ochotní behať rýchlejšie. Redknappov štýl mi vyhovoval."

Prečo si pobozkal tú staršiu pani potom, ako si skóroval pri výhre Tottenhamu nad Aston Villou v októbri 2010? Bola šokovaná?

,,Na to si spomínam! Po góle som bežal do rohu za našimi fanúšikmi a padol som jej do náručia. Bolo to skôr objatie. Tipoval som ju na 80 rokov a vôbec som ju nepoznal."

Počas tvojej krátkej kariéry v Tottenhame sa ti poradilo dať veľa gólov proti Arsenalu. Stále nenávidíš Arsenal? Aké je severolondýnske derby oproti iným?

,,Nikdy som nemal nič proti Arsenalu, ale keď som prišiel do Tottenhamu, snažil som sa naučiť všetko o klubových tradíciách a okamžite som pochopil dôležitosť tohto zápasu. Vždy som sa snažil ponoriť do emócií fanúšikov a počas derby s Arsenalom som sa našim fanúšikom pokúsil navrátiť ich hrdosť. Chcel som, aby som im dal niečo, z čoho by sa na druhý deň v robote mohli tešiť. Aj iné derby zápasy, v ktorých som nastúpil, boli taktiež špeciálne. V zápase Realu proti Atléticu bola vždy výborná atmosféra a nastúpil som aj v El Clásicu. Nie je to v podstate derby zápas, ale globálne je ten zápas braný ako najväčší zápas v roku. Ľudia po celom svete o tom hovoria a je to takmer ako finále Majstrovstiev Sveta.

Povedal ti niečo Jack Wilshere potom, ako si mu dal dvoje ,,jasličky,, behom niekoľkých sekúnd?

,,Nepamätám si, že by mi niečo povedal on. Pamätám si ale, čo som mu povedal ja: ,,Nabudúce nerozťahuj nohy!" Ten zápas (Tottenham - Arsenal, Apríl 2011) považujem za môj vôbec najlepší v kariére. Bolo to počas teplej jarnej noci a atmosféra na štadióne bola fantastická - ideálne futbalové podmienky. Prehrávali sme 1:0, vyrovnal som, potom sme prehrávali 3:1, ale nakoniec sme vyrovnali na 3:3 a ja som pridal ešte jeden gól. Luka Modrić zahodil tesne pred koncom zápasu obrovskú šancu a bola to škoda, pretože sme potrebovali zvíťaziť. Bol to neuveriteľný zápas."

Povedal si, že odchod z Tottenhamu ľutuješ. Ako k nemu prišlo?

,,André Villas-Boas pre mňa nebol tým správnym trénerom. Priviedol Gylfiho Sigurdssona a povedal mi, že on bude jeho nová ,,desiatka". Prišlo mi to trochu divné potom, čo som s klubom za dva roky dosiahol. V prvom zápase sezóny som začal ako náhradník, takže keď ma opäť oslovil Hamburg, bral som to ako správnu príležitosť na návrat. Nemal som ale opustiť Tottenham, aj keď povedať to spätne je jednoduché. Mal som v Hamburgu dobré momenty, ale pokazilo to, že sme hrali o vypadnutie.

Prečo Hamburg tak upadol? Kedysi bol pravidelným účastníkom Ligy Majstrov a dnes je na konci tabuľky takmer každú sezónu...

,,Neviem. Aby som bol úprimný, keď som sa vrátil do Hamburgu, bol som nemilo prekvapený z kvality kádra, špeciálne potom, ako som prišiel z tak dobrého tímu, akým bol Tottenham. Aj napriek tomu sme sa dokázali dostať až na siedme miesto. To bol veľký úspech."

Na tvoje predstavenie v Betise Sevilla si vzal tvoju starú mamu - aký bol za tým príbeh?

,,Nič špeciálne - bolo krásne, že tam mohla byť so mnou. Moji starí rodičia z maminej strany žijú v Španielsku neďaleko Seville, takže prišli na moje predstavenie rovnako, ako keď som prestupoval do Realu Madrid. Bol som šťastný, že tam boli."

Ako sa zrodil tvoj prestup do Midtjyllandu? Vybral si si tím v Dánsku preto, lebo tam hrá v Esbjergu tvoja partnerka hádzanú?

,,Za mojím rozhodnutím bolo niekoľko faktorov. Prvý, pretože moja partnerka (Estavana Polman) hrá hádzanú v Esbjergu. Má pred sebou dlhú a úspešnú kariéru, takže som dúfal, že by som mohol byť v jej blízkosti. V tom čase som veľmi v Betise nehrával a Midtjylland o mňa prejavil záujem, takže to bola obojstranne výhodná situácia. Takisto nie som ďaleko od Hamburgu, kde žije môj 11 ročný syn z predchádzajúceho manželstva."

Čo považuješ za najväčšiu chybu v tvojej kariére?

,,Odísť z Tottenhamu nebolo zrovna najlepšie rozhodnutie. Aj napriek tomu nie je veľa momentov, ktoré v kariére ľutujem."

Buď úprimný - praješ si niekedy, aby si hral v inej dobe, kedy boli ofenzívni stredopoliari cenení viac ako dnes, kedy musia viac brániť?

,,Zažil som krásne časy, ale áno, zdá sa, že sme v tomto zažili určitý skok. Dnes sa v tímoch kladie dôraz na tempo a silu a technicky vybavení hráči majú menšiu šancu, aby zažiarili. Zažil som to už v Betise. Začal som celkom dobre, ale nanešťastie som sa zranil a už som sa nedokázal vrátiť do tímu. Tréner Pepe Mel mi povedal, že som s loptou ich najlepší hráč, ale potreboval na moju pozíciu typologicky iného futbalistu.

Keď som sa pozrel na náš tím, nemohol som tomu uveriť - tí hráči by kľudne aj odkopli loptu zo štadióna, ale aj napriek tomu im fanúšikovia aplaudovali, pretože neustále behali a robili veľa šmýkačiek. To nie je typ hráča, akým som chcel byť. Dúfam, že časy, kedy boli tvorcovia hry cenení oveľa viac, sa vrátia. Andrés Iniesta, David Silva, Isco - to sú hráči, na ktorých sa ľudia chodia pozerať týždeň, čo týždeň."