Kto naozaj vynašiel pressing a prečo funguje?

V roku 1934 dostal bývalý novinár a neskôr tréner Thomas Patrick Gorman nápad. Odnepamäti sa tímy riadili prirodzeným inštinktom - po strate lopty sa stiahli a bránili súperove útoky. Čo by sa stalo, pomyslel si Gorman, ak by urobili presný opak? Čo ak by vybehli dopredu a dostali súpera pod tlak tak, že ten by nemohol zaútočiť?

Gorman nariadil svojim útočníkom, aby agresívne napádali súperových hráčov, ktorí sa snažili zo zadných radov založiť útok. Jeden hráč napádal protihráča, ktorý mal loptu v blízkosti svojej brány a ostatní blokovali priestory na možnú prihrávku. Gorman ďalej povedal svojim obrancom, aby sa postavili bližšie k stredovej čiare, zachytávali odrazené puky, prípadne zastavili protihráčov, pokiaľ sa im podarilo dostať cez útočníkov.

Gormanovi hráči len nechápavo pozerali. Znelo to ako samovražda. Pokiaľ by jeden z nich zlyhal, súper by mal pred sebou otvorený priestor. A pokiaľ by si aj všetci splnili svoje povinnosti na 100%, niekoľko húževnatých a technicky zdatných obrancov by mohlo prekonať túto taktiku sériou rýchlych a krátkych prihrávok. Nevieme, ako Gorman presvedčil svojich hráčov. Možno im povedal, že húževnatí a technicky zdatní hráči v obrane hrať nebudú.

Tímu chvíľu trvalo, aby si zvykol na nové taktické pokyny. Prehrali 4 z nasledujúcich 5 zápasov. Potom sa ale z Gormanovho tímu stal dobre naolejovaný stroj. ,,Prešli sme cez našich súperov a zničili ich," povedal 47 ročný Kanaďan. Tri dni predtým vyhral jeho tím historicky prvý titul.

FORČEKING

Liga sa volala NHL a tím sa volal Chicago Blackhawks. Názov, ktorý dal tréner Chicaga svojej taktike bol ,,forčeking". Novinárom povedal, že forčeking mu vyhral Stanley Cup. Namiesto stiahnutia sa do obrannej zóny ju Blackhawks dobýjali. Systém fungoval lepšie, ako očakávali.

O takmer 8 dekád neskôr je Gormanova inovatívna taktika na perách takmer každého v Anglicku - akurát sa nevolá forčeking. To, o čom hovorí dnes takmer každý, je PRESSING. Dôvod, prečo je tento taktický ťah na pretrase je viac ako jasný: Mauricio Pochettino, Jurgen Klopp a Pep Guardiola ho použili v Premier League s obrovským úspechom s Tottenhamom, Liverpoolom, respektíve s Manchestrom City a každý z nich o tom rád hovorí. Oveľa menej zrejmá je presná povaha toho, o čom vlastne hovoria.

Predtým, ako sa ich tímy stretli v októbri 2015 na White Har Lane, Pochettino tvrdil, že jeho štýl pressingu je odlišný ako ten, ktorý používal Klopp v Bundeslige s Borussiou Dortmund, ktorý označil ako skôr ako ,,stredový blok". V Nemecku je však Klopp úzko spojený s určitou formou pressingu - REPRESSINGOM. Aby sme to skomplikovali ešte o trochu viac - mnohí Kloppovi kolegovia v Nemecku by sa odvolávali na Pochettinov systém nie ako na pressing, ale ako na - dávajte pozor - forčeking. Všetko je to tak zamotané, že môžeme takmer sympatizovať s Harrym Redknappom. Keď sa ho jedného dňa spýtali na moderné taktické trendy, pousmial sa: ,,Všetky tieto veci o pressingu sú nonsens - nie je to nič nové. Všetky tímy, ktoré sú úspešné, musia pracovať veľmi tvrdo."

STARÝ ALEBO NOVÝ?

Niečo na Redknappovom vyhlásení asi bude pravdivé, ale nie zrovna iba to o tvrdej práci. Pressing nie je iba o tvrdej práci alebo o pokrytí každého stebielka trávy, aj napriek tomu, že si táto taktika vyžaduje od hráčov veľa pohybu. Harry mal pravdu v tom, že to nie je žiadna novinka.

Keď pozorovatelia zistili, ako je forčeking efektívny v hokeji, zdalo sa takmer nemožné implementovať niečo podobné do futbalu. Nakoniec, vo futbale hrá dvojnásobne väčší počet hráčov a hracia plocha je takmer dvojnásobne dlhšia a trikrát širšia, čo znamená, že hráč pod tlakom má veľmi veľa možností (vrátane možnosti odkopnutia lopty ponad všetkých hráčov, čo v hokeji nie je možné).

Potom tu bol problém s výdržou hráčov. Gorman mohol dať svojim hráčom odpočinok na niekoľko minút tým, že ich vystriedali iní hráči. Futbalový tréner toto privilégium nemá.

Do Majstrovstiev Sveta v roku 1974 Gormanomov agresívny forčeking do top-futbalu prenesený nebol. Archívne zábery ukazujú, ako mužstvo legendárneho holandského trénera Rinusa Michelsa nedalo svojmu súperovi žiadny čas na to, aby mohol pokojne založiť útok už z hĺbky vlastného pola, neúnavne ,,pressovalo,, svojho súpera, až kým neprihrali loptu tak, ako nechceli. Bola to veľká smola, že to Gorman, ktorý zomerl v roku 1961, nemohol vidieť.

HOLANDSKÍ INOVÁTORI

Dychberúci štýl tohto holandského tímu vošiel do histórie pod pojmom ,,Totálny Futbal", ale sám Michels preferoval iný výraz. ,,Nechcem, aby to ľudia volali ,,Totálny Futbal", pretože to nie je môj výraz," napísal niekoľko dní po turnaji v Západnom Nemecku.

,,Podľa mňa bude lepšie, ak budete moju hru volať ,,pressing". Je to niečo, čo som chcel vytvoriť v Ajaxe a národnom tíme Holandska v roku 1974: vytvoriť jednoduchú hru, kde sa bude všetkých 10 hráčov v poli tlačiť dopredu, dokonca aj keď nebudú mať loptu. Za každých okolností pressujeme dopredu."

Spisovateľ David Winner, autorita, čo sa týka ,,holandských vecí", pamätne pomenoval Michelsov pressing ako ,,lovenie vo svorkách a bránenie na poliacej čiare".

Dvaja, niekedy až traja hráči vystupovali na hráča súpera, ktorý mal v danej chvíli loptu. Jeden napádal priamo súpera s loptou, zatiaľ čo ostatní bránili jeho spoluhráčov, alebo priestor na prihrávku. Nešťastná duša ten, na ktorého sa vyrútila oranžová stena. Holandská obrana je na polovici ihriska čo znamená, že každý protihráč na holandskej polovici je v offsajde.

Odkiaľ tento namáhavý, ale inteligentný a organizovaný futbal náhle prišiel? Väčšina ľudí súhlasí s tým, že Michels nebol ten, kto vymyslel pressing. Bol schopný zdokonaliť skorú verziu pressingu, pretože mal k dispozícii vynikajúcich hráčov, na čele s veľmi agresívnym a tvrdo pracujúcim Johanom Neeskensom.

Sám Michels napísal: ,,Aby ste odohrali zápas v plnom rozsahu, potrebujete najmenej troch alebo štyroch najlepších hráčov sveta. Menšie tímy budú nachytané z brejkov a to by mohlo viezť ku katastrofe."

VÝHODY MIMO IHRISKA

Väčšina ľudí sa takisto zhoduje, že sa začiatky pressingu datujú do druhej polovice roku 1960, kedy sa všeobecná vytrvalosť u futbalistov začala zvyšovať. Ako vysvetľuje Jonathan Wilson v jeho knihe ,,Prevrátenie Pyramídy", dostať hráča s loptou pod tlak si vyžaduje takmer neustály pohyb stredopoliarov a to si zase vyžaduje ich vysokú kondičnú pripravenosť. To možno vysvetľuje príčinu, prečo sa pressing neobjavil skôr.

Panujú však všeobecné nezhody o tom, kto by mal byť považovaný za futbalového Tommyho Gormana. Podľa Wilsona by to mal byť Viktor Maslov, ktorý vynašiel pressingový štýl hry počas trénovania Dynama Kyjev medzi rokmi 1964 a 1970. Mnohí iní však za zakladateľa považujú Ernsta Happela. Ten doviedol v roku 1970 holandský Feyenoord Rotterdam až k víťazstvu v Európskom Pohári, pričom jeho systém sa opieral o dva piliere: ofsajdovú pascu a pressing. Happel bol tak spájaný s pressingom, že keď zomrel, jeden rakúsky novinár napísal: ,,Pressing okolo jeho rakvy bol spôsob, ako si to vždy predstavoval."

Počas debát o tom, kto prišiel s prvou fungujúcou verziou forčekingu vo futbale a rozhodol sa ho pomenovať ako pressing, si myslíme, že vieme, odkiaľ dotyčný vzal ten názov - z ďalšej americkej hry zvanej basketbal. Existuje viacero obranných systémov, všetky boli vynájdené v roku 1950, ktoré sú postavené na pressingu na protihráča s loptou. Existuje napríklad pressing na polovici ihriska a pressing na celom ihrisku. Pri prvom spôsobe pressujete súpera až keď sa dostane na Vašu polovicu ihriska. Pri druhom, ho pressujete okamžite už na jeho polovici.

ODLIŠNÉ SPÔSOBY

Rovnako tomu je aj vo futbale. Keď sa povie pressing, väčšina ľudí si predstaví Michelsovu verziu - pressing súpera už pri jeho pokutovom území. To je ale iba jeden spôsob.

,,Môžete praktizovať pressing v akejkoľvek časti ihriska," povedal tréner Bayeru Leverkusen U19 Peter Hyballa. Hyballa ma reputáciu ozajstného odborníka. Minulý rok bol pozvaný do Akadémie Hennesa Weisweilera, kde sa vzdelávajú nemeckí tréneri, aby im ukázal tréningovú jednotku založenú vyslovene na pressingu.

,,Pokiaľ pressujete vysoko, v blízkosti súperovej brány, to sa volá forčeking," povedal Hyballa. ,,Potom existuje defenzívny pressing, pressing v stredovej zóne a ofenzívny pressing. Pokiaľ praktizujete defenzívny pressing, Vaše mužstvo sa stiahne pred vlastné pokutové územie a začne pressovať až vtedy, keď sa súperov tím priblíži k pokutovému územiu. Ale musí naozaj útočiť na loptu, inak to nie je pressing."

,,Samozrejme, existujú aj iné defenzívne stratégie. Môžete byť vytrvalí a zatvárať priestor pre súperove prihrávky tak, že bude musieť hrať dozadu. Pressing ale znamená, že presne odhadnete moment a situáciu, kedy sa aktívne a agresívne snažíte získať loptu. V konečnom dôsledku je pressing o získaní lopty presne v území, v ktorom tréner chce, aby ste ju získali."

AKO VYSOKO AŽ MÔŽETE ÍSŤ?

Iné výrazy pre obranný pressing, pressing v stredovej zóne a ofenzívny pressing sú obranný blok, stredový blok a vysoký blok. To, čo myslel Pochettino, keď povedal, že Klopp používal v Dortumunde stredový blok je to, že jeho tím nepraktizoval tak vysoký pressing ako jeho tím, ale namiesto toho čakal na súpera na polovici ihriska. Toto tvrdenie ale nebolo úplne správne: Dortmund používal stredový blok hlavne v Lige Majstrov, kde narazil na šikovných, rýchlych a technicky zdatných súperov, ktorí vedeli, ako sa dostať z ťažkých situácií. Častejšie používali ofenzívny pressing v domácej súťaži proti slabším tímom.

Ak je pressing tak starý, že sa datuje až do roku 1960, prečo sa potom zdá byť taký nový? No, je to kvôli tomu, že prešiel vývojom a inováciami.

Michelsova verzia pressingu, ako povedal, potrebovala naozaj vynikajúcich hráčov - bolo preto veľmi pravedpodobné, že nebude veľmi napodobňovaný. Ale v priebehu roku 1980, tréner AC Miláno Arrigo Sacchi (ktorý zvykol pozerať Happelove tréningy v časoch, keď trénoval Hamburg) spopularizoval prístup známy ako ,,bránenie orientované na loptu", ktoré sa stalo vzorom moderného futbalu. Znamená to, že sa celý tím sa posúva smerom k lopte a úmyselne necháva súpera nebráneného v zónach ďaleko od lopty. Nebol to úplne pressing - mohli ste sa presúvať bez toho, aby ste sa snažili aktívne a agresívne získať loptu - vytvoril ale ideálne podmienky na pressing. Výsledkom Sacchiho systému bolo, že tým, ktorý mal loptu pôsobil v radikálne zmenšenom priestore, v ktorom bol pravidelne prečíslený hráčmi bez lopty. Akonáhle tímy zvládli bránenie orientované na loptu, nepotrebovali troch alebo štyroch najlepších hráčov sveta na to, aby mohli hrať pressing.

ZMENA PRAVIDIEL

Veľkým faktorom bolo zavedenie pravidla o prihrávke brankárovi, ktoré zabránilo obrancom ľahkému úniku z ťažkých situácií, keďže už nemohli prihrať loptu brankárovi, aby ju chytil do náručia. Podobne ako v NBA v roku 1954, kedy sa zaviedlo pravidlo 24 sekúnd na zakončenie útoku, čo dovolilo, aby mohli hrať tímy pressing. Dáva to zmysel, dostať pod tlak súpera, ktorému beží čas a je donútený k riskantnejším prihrávkam namiesto toho, aby dribloval preč a strácal tak cenné sekundy.

Len nedávno, Barcelona pod vedením Pepa Guardiolu - jeden z najvýznamnejších tímov od doby Sacchiho Milána - posunul pressing na úplne iný level. Staré futbalové porekadlo hovorí, že tímy sú niekoľko sekúnd po strate lopty zraniteľnejšie, pretože musia prepnúť z jedného režimu do druhého. Guardiolovým logickým záverom bolo to, že to platilo aj pre tímy, ktoré loptu získali. Katalánci uviedli túto teóriu do praxe a začali agresívne pressovať súpera ihneď potom, ako stratili loptu v blízkosti svojho pokutového územia a aby zabránili potencionálnym protiútokom.

Aj napriek tomu, že pressing je defenzívnou stratégiou - vykonáva sa vtedy, ak mužstvo nemá loptu - Barcelonský repressing by mohol byť definovaný aj ako ofenzívna stratégia, pretože v prípade získania lopty ju získali v nebezpečnej blízkosti súperovej brány proti obrane, ktorá práve robila pohyb vpred. Niektorí tvrdia, že o chvíľu uvidíme tímy, ktoré v určitej situácii a určitej zóne radšej stratia naschvál loptu, aby mohli prejsť do repressingu.

TVRDÁ DRINA NA TRÉNINGOVOM IHRISKU

Toto bol variant pressingu, vďaka ktorému sa Klopp preslávil a vďaka ktorému vyhral Bundesligový titul v rokoch 2011 a 2012. Trvalo to však nejaký čas. Môžete naučiť svojich hráčov niektoré formy pressingu tým, že hráčom poviete kde sa majú pohybovať, aby boli kompaktní, ale repressing nie je niečo, čo sa dá naučiť iba tak, že to hráčom poviete - chce to tréning. Veľa tréningu.

Klopp povedal: ,,Musíte natrénovať impulz...aby ste sa dostali do pozície, z ktorej viete získať loptu ihneď po jej strate. Netrénujete danú situáciu...trénujete impulz, až kým sa nestane prirodzenou reakciou."

Kloppov bývalý kapitán Sebastian Kehl ďalej vysvetľuje: ,,Na začiatku, na štart pressingu dával hráč signál. Neskôr, potrebujete stále menej a menej signálov, pretože každý si už na to vytvorí cit."

,,Na takýto štýl hry potrebujete presné typy hráčov. Hra sa zintenzívňuje, takže už potrebujete hráčov, ktorí sú nielenže takticky vyspelí, ale hráčov, ktorí sú ochotní behať a naháňať loptu."

Hyballa súhlasí: ,,Pressing je náročný. Vyzerá divoko a vyžaduje si priveľa šprintovania. A môže byť veľmi ťažké presvedčiť o tom klasického útočníka. Povie Vám: ,,Mám byť v pokutovom území a strieľať góly, nie naháňať hráčov.""

Všetko nasvedčuje tomu, že sa počet odporcov tohto systému v budúcnosti zmenší...že pressing bol, je a bude tu a bude sa vyvíjať. Keď sa Tommyho Gormana v roku 1934 opýtali, či aj ostatné tímy začnú používať forčeking, odpovedal: ,,Budú musieť."