Claudi Ranieri: Telefonát

Keď bol Leicester na čele tabuľky, každý sa o naše malé mesto začal zaujímať. Hráčom som ale každý týždeň prizvúkoval, aby sa sústredili iba na jednu vec: tvrdú prácu.

Trvdá práca je jedinou vecou, o ktorej si môžeme byť istí.

A celú sezónu som sa v sebe snažil brzdiť nadšenie.

Na jej začiatku som hovoril: ,,Štyridsať bodov. Poďme chlapci, štyridsať bodov!"

V januári, keď sme mali štyridsať bodov som začal hovoriť: ,,OK chlapci, Liga Majstrov!"

Keď sme ale boli dva mesiace pred koncom sezóny stále na prvom mieste, dostal som telefonát. A ten ma donútil predstaviť si, aký by bol náš príbeh výnimočný.

Na linke bol totižto jeden Talian. Veľmi výnimočný človek.

,,Claudio?"

,,Áno, tu je Claudio."

,,Tu je Andrea Bocelli."

Andreu som nepoznal osobne a vôbec som nevedel, že vie o tom, čo práve Leicester dokazuje. Myslím si, že to je práve to špeciálne na krásnych veciach...či už je to futbalový tím alebo hudba...nájde si cestu ku všetkym druhom ľudí. Našlo si to svoju cestu k Andreovi a on chcel byť toho súčasťou.

Povedal mi: ,,Claudio, niečo cítim."

Povedal som: ,,Vážne?"

,,Áno, niečo cítim Claudio. Chcem tam prísť a niečo zaspievať. Kedy by to bolo možné?"

Povedal som mu, aby prišiel 7. Mája na náš posledný domáci zápas. Aj tak sme dosiahli viac, ako od nás každý očakával, takže aj keby sme na konci sezóny neskončili prví, stále by sme mohli poďakovať našim fanúšikom a všetkým, ktorí nás počas tejto úžasnej sezóny podporovali.

Povedal som Andreovi: ,,Toto by bol dobrý deň!"

Dva mesiace som sa na Andreov koncert tešil. Nikdy by ma ani nenapadlo, že v ten deň bude mať Andrea duet s trofejou pre víťaza Premier League. Naši hráči a fanúšikovia boli ale fantastickí a tak sme ostali na čele tabuľky.

Siedmeho Mája prišiel Andrea, aby mohol zaspievať pre malý Leicester City, pre majstra Anglicka. Stál som priamo vedľa neho, keď začal spievať. V jednom momente sa ku mne naklonil a hovorí: ,,Och. To je fantastické! Tá emócia...je to fantastické!"

A mal pravdu.

Bolo to šťastie. Pre mňa. Pre hráčov. Pre ľudí z Leicesteru.

Ale aj tá najkrajšia hudba raz skončí.

Za tie roky som sa naučil, že ak chcete byť dobrým trénerom, musíte mať vášeň a musíte mať silný charakter. Bez toho je táto práca veľmi, veľmi ťažká.

Vášňou je, že túto prácu milujem. Silný charakter je, že sa viem stále tešiť. Nie iba skrz kritiku a zlé výsledky, ale tiež aj za tie dobré spomienky. Všade musí byť rovnováha.

Nie príliš vysoko, nie príliš nízko.

Keď som sa stal pred tridsiatimi rokmi trénerom, naučil som sa, že to nie je ľahká práca, ale môže to byť nádherná práca.

Som z Talianska, odkiaľ pochádza Vivaldi, Rossini, Puccini. Keď som prestal hrať a stal som sa trénerom, futbal bol pre mňa ako hudba - a hráči orchestrom. Už viac na ihrisku nebol iba osamotený nástroj. Nemohol som sa pozerať iba na jednu časť, alebo jednu notu. Nie, nie, nie. Z ničoho nič som musel vidieť všetko. Musel som vidieť, ako určití hráči spolu ladia, vidieť silné stránky, techniku.

Naučil som sa, že musím načúvať - až pokiaľ sa všetko nezosúladí.

Harmónia.

A naučil som sa, že každý tím má svoj vlastný...zvuk. V Španielsku to je o dominancii a držaní lopty. V Anglicku je futbal fyzickejší, silnejší, s bojovnosťou od začiatku do konca zápasu. V Taliansku je kompaktný a veľmi taktický.

A samozrejme, všade kde trénujete, potrebujete strelca. Pretože iba vtedy získate body. A keď získate body, fanúšikovia sú šťastní. Keď sú šťastní fanúšikovia, sú šťastní aj hráči. A keď sú šťastní hráči, všetko ide ľahko.

Je to harmónia.

Je to šťastie.

A je to ten najkrajší zvuk, ktorý môžete počuť rozliehať sa po ihrisku.

Naučil som sa to od mojej mamy.

Niektorí o nej možno čítali. Je to veľmi, veľmi špeciálna žena. Starne - má už viac ako 90 rokov. Veľa rokov nasledovala mňa a moju futbalovú kariéru. Bolo to pre ňu všetkým.

Snažím sa ju navštíviť najčastejšie ako môžem, vždy keď som v Ríme. Máme si toho vždy toľko povedať. A nezáleží, kde som sa počas mojej kariéry nachádzal, alebo v akom klube som bol, vždy sa ma pýtala tú istú otázku: ,,Si šťastný?"

Rozmýšľam nad tou otázkou veľmi často. Pretože áno, sú výsledky. Sú body, ktoré musíte získať. A sú zápasy, ktoré musíte vyhrať. Ale to, na čom naozaj záleží, pokiaľ ide o Vás a o ľudí, ktorí sú okolo Vás - hráči a ľudia, ktorí sa na Vás prišli pozrieť a podporiť Vás - aby oni boli šťastní.

A keď tvrdo pracujete a máte aj trochu šťastia tak sa Vám podarí byť súčasťou niečoho špeciálneho, čo urobí šťastným veľmi veľa ľudí. Vtedy v Leicestri sme to našli.

Vo februári, nie dlho potom, čo som skončil v Leicestri, nám niekto zazvonil doma na dvere. So ženou bývame v blízkosti mesta. Keď sme vyhrali titul, pamätám si, ako tu bolo veľa fanúšikov a oslavovali. Fanúšikovia boli doslova všade, spievali a tešili sa.

Keď som ale otvoril dvere teraz, videl som niečo iné. Niečo, čo som absolútne nečakal. Dav ľudí dokonca väčší, ako keď sme vyhrali titul! Priniesli čokoládu, šampanské, kartičky - všetko! Plakali, podporovali ma...bol to veľmi emotívny moment.

Nikdy nezabudnem na tých ľudí, ktorí sa so mnou prišli rozlúčiť.

Vidíte, nie sú to iba hráči, alebo tréneri, ktorí sú súčasťou niečoho nádherného...sú to aj fanúšikovia. A všetkým ľuďom v Leicestri - ďakujem Vám! Urobili ste ma naozaj šťastným.

Teraz je môj život v Nantes, ale v srdci nosím stále niečo špeciálne: ľudí z Leicesteru.

A teraz je čas, aby som sa opäť na niečo tešil.

Viem, že v Nantes sú obrovské očakávania. Navyše potom, čo sa stalo v Leicestri. Príbehy týchto dvoch klubov sú ale veľmi odlišné. Leicester nikdy predtým titul nevyhral. Nantes ich vyhralo osem.

Ale to, čo ma pritiahlo do Nantes, bolo veľmi podobné tomu, čo ma priviedlo do Leicestru: šanca dokázať niečo nádherné. Keď som dostal telefonát od môjho agenta Georga, že je o mňa záujem z Nantes, vedel som, že táto šanca bude zaujímavá. Keď som sa stretol s majiteľmi, tak sme sa iba...rozprávali. O tom, čo sa stalo v Leicesteri, o tom, čo by som mohol dokázať s Nantes. Bola to veľmi otvorená debata.

Budú ďalšie koncerty? Neviem. Chcem, aby fanúšikovia Nantes vedeli, že urobím všetko preto, aby som ich urobil šťastnými.

A to čo môžem sľúbiť klubu bude rovnaké ako to, čo som sľúbil v Leicestri. Nesľúbim Vám zázrak. Nesľúbim Vám splnený sen.

Sľúbim Vám tvrdú prácu.

Po 44 rokov vo futbale to je jediné tajomstvo, ktoré poznám. Je to jediná vec, o ktorej si môžeme byť istí.