Buffon: List mému mladšímu já

Buffon: List mému mladšímu já

Drahý 17 ročný Gianluigi, píšem ti dnes večer tento list ako 41 ročný muž, ktorý toho prežil veľmi, veľmi veľa a urobil niekoľko chýb. Mám pre teba niekoľko dobrých a niekoľko zlých správ. Pravdou je, že som tu, aby som sa s tebou porozprával o tvojej duši.

Áno, o tvojej duši. Máš dušu, či tomu veríš, alebo nie.

Začnime zlými správami. Máš 17 rokov. Stane sa s teba ozajstný futbalista. Ako ten z tvojich snov. Myslíš si, že vieš všetko. Pravdou ale je, kamarát, že vieš akurát tak veľké ho*no.

O niekoľko dní dostaneš šancu debutovať v Serii A v drese Parmy a nevieš toho dosť na to, aby si sa bál. Mal by si byť v posteli, popíjať teplé mlieko. Čo sa ale chystáš urobiť? Chystáš sa navštíviť nočný klub s tvojím kamarátom z Primavery.

Idete iba na jedno pivo, však?

Trochu to ale preženiete. Zahráš sa na filmového hrdinu. Na siláka. Takto sa obvykle vyrovnávaš s tlakom, o ktorom ani len nevieš, že ho cítiš. Čoskoro sa budeš o jednej hodine ráno pred klubom hádať s policajtami.

Choď domov. Choď do postele.

A prosím ťa, naozaj ťa prosím, nečúraj na koleso policajného auta. Policajtom to nepríde zábavné, nikomu z nočného klubu to nepríde zábavné a budeš tým riskovať úplne všetko, prečo si tak tvrdlo makal.

Toto druh chaosu, ktorý ku sebe bezdôvodne priťahuješ. Máš v sebe oheň, kvôli ktorému budeš robiť chyby. Samozrejme, myslíš si, že svojim spoluhráčom tým ukazuješ aký si silný a slobodný, ale v skutočnosti je to iba maska, ktorú nosíš.

O niekoľko dní dostaneš tri veci, ktoré sú veľmi, ale veľmi návykové, ale zároveň tiež veľmi, veľmi nebezpečné.

Peniaze, sláva a práca snov.

Teraz si určite myslíš: ,,Čo môže byť na tom nebezpečné?”

No, toto je ten paradox.

Na jednej strane je pravdou, že brankár potrebuje sebavedomie. Nesmie mať strach. Pokiaľ dáte trénerovi na výber medzi najtechnickejším brankárom na svete a najnebojáckejším brankárom na svete garantujem Vám, že si zakaždým vyberie toho nebojácneho bastarda.

Na druhej strane, osoba, ktorá sa ničoho nebojí môže ľahko zabudnúť na to, že má rozum. Pokiaľ žiješ svoj život nihilistickým spôsobom a uvažuješ iba o futbale, tvoja duša začne umierať. Nakoniec budeš mať až také depresie, že sa ti nebude chcieť vstať z postele.

Môžeš sa smiať pokiaľ chceš, ale toto sa ti naozaj stane. Stane sa to na vrchole tvojej kariéry, kedy budeš mať všetko, po čom človek túži. Budeš mať 26 rokov. Budeš brankárom Juventusu a talianského národného tímu. Budeš mať peniaze a rešpekt. Ľudia ti budú dokonca hovoriť Superman.

Nie si ale žiadny superhrdina. Si človek ako hocikto iný. A pravdou je, že tlak tvojej profesie z teba môže urobiť robota. Tvoja rutina sa môže stať väzením. Prídeš domov a pozeráš televíziu. Ideš spať. Každý deň robíš to isté. Vyhráš. Prehráš. Stále sa to opakuje.

Jedného dňa, keď pôjdeš na tréning, sa ti začnú nekontrolovane triasť nohy. Budeš tak slabý, že nebudeš schopný šoférovať tvoje auto. Spočiatku si budeš myslieť, že je to iba únava alebo choroba. Neskôr sa to ale zhorší. Jediné čo budeš chceš je spánok. Na tréningu budeš cítiť, akoby bol každý tvoj zákrok havária Titanicu. Počas siedmich mesiacov budeš ťažko hľadať v živote radosť.


V tomto momente to musíme pozastaviť.

Musíme to pozastaviť, pretože viem nad čím uvažuješ, keď toto čítaš ako 17 ročný.

Hovoríš si: ,,Ako je to možné? Som šťastný človek. Som rodený líder. Pokiaľ budem brankárom Juventusu a budem zarábať milióny, musím byť šťastný. Je nemožné, aby som mal depresie.”

No, musím sa ťa spýtať jednu dôležitú otázku. Prečo si sa rozhodol obetovať svoj život futbalu, Gigi? Spomínaš si?

A prosím ťa, nepovedz, že to bolo iba kvôli Thomasovi N’Konovi. Musíš ísť hlbšie. Musíš si spomenúť na každý jeden detail.

Mal si 12 rokov, áno.

Boli Majstrovstvá Sveta 1990 v Taliansku, áno.

Prvý zápas bol na San Sire, Argentína proti Kamerunu, áno.

Kde si bol počas tohto prvého zápasu? Zavri oči. Bol si vo svojej izbe, úplne sám. Prečo tam nebol ani jeden z tvojich kamarátov, ako obvykle? Nedokážeš si spomenúť. Tvoja babička bola v kuchyni, varila obed. Vonku bolo také teplo, že zavrela všetky okná, aby sa vnútri dalo dýchať. Všade bola tma, okrem zeleného svetla, ktoré svietilo z televízie.

Čo vidíš?

Vidíš zvláštny názov. KAMERUN.

Nevieš kde je Kamerun. Chvíľu predtým si ani nevedel, že niečo takéto existuje. Samozrejme, poznáš Argentínu a Maradonu, ale na hráčoch Kamerunu je niečo magické. Je strašne teplo, ale ich brankár je naobliekaný. Má dlhé čierne tepláky. Má zelený dres s dlhým rukávom a ružovým golierom. Spôsob akým sa poybuje, aký má postoj, fantastické svaly. Zaujme tvoje srdce spôsobom, ktorý je nevysvetliteľný.

Je to najpohodovejší chlap, akého si kedy videl.

Komentátor hovorí, že jeho meno je Thomas N’Kono.

Potom, mágia.

Argentína kope roh a Thomas vbehne medzi hráčov a vyboxuje loptu 30 metrov do vzduchu. Toto je moment, kedy zistíš, čo chceš robiť so svojím životom.

Nechceš byť iba obyčajný brankár.

Chceš byť TAKÝ brankár.

Chceš byť divoký, chceš mať guráž, voľnosť.

Minútu po minúte, pozeraním toho zápasu sa stávaš tým, kým si. Začína sa písať tvoj život. Kamerun dáva gól a ty si nervózny, pretože chceš, aby to udržali, ale už to nemôžeš fyzicky zvládnuť. Vyskočíš z pohovky. Celý druhý polčas stráviš chodením okolo televízie. Keď Kamerun dostáva druhú červenú kartu, nedokážeš už zápas ani počúvať.

Posledných 5 minút zápasu si skrčený za televíziou a nepočúvaš.

Každú chvíľu sa pozrieš na televíziu, aby si videl, čo sa deje a potom sa znovu skrčíš.

Nakoniec sa pozrieš a hráči Kamerunu oslavujú. Utekáš priamo na ulicu. Dvaja ďalší chlapci zo susedstva robia to isté. Každý kričí: ,,Videl si Kamerun? Videl si Kamerun?”

V tento deň v tebe splanul oheň. Kamerun je miesto, ktoré existuje. Thomas N’Kono je človek, ktorý existuje. Ukážeš svetu, že aj Buffon existuje.

Práve kvôli tomu sa staneš futbalistom. Nie kvôli peniazom, či sláve. Vďaka umeniu a štýlu tohto muža - Thomasa N’Kona. Kvôli jeho duši.

Musíš si zapamätať toto: peniaze a sláva nie je cieľ. Ak sa nebudeš starať o svoju dušu, ak nebudeš hľadať inšpiráciu vo veciach mimo futbalu, nebudeš sa posúvať vpred. Ak by som ti mohol dať jednu radu, bolo by to, aby si sa viac zaujímal o svet okolo teba, pokiaľ si ešte mladý. Ušetríš sebe a hlavne svojej rodine veľa zármutku.

Byť brankárom, znamená mať guráž, to je pravda.

Mať guráž ale neznamená byť ignorant, Gigi.

Počas tvojej depresie sa stane niečo zvláštne a krásne. Jedno ráno sa rozhodneš porušiť tvoju rutinu a na raňajky sa vyberieš do inej turínskej reštaurácie. Pôjdeš inou cestou a prejdeš okolo múzea umenia.

Na jednom z plagátov je napísané CHAGALL.

Toto meno budeš počuť prvýkrát. O umení ale nevieš nič.

Máš na práci veľa vecí.

Musíš ísť svojou cestou.

Si Buffon.

Ale kto je Buffon?

Kto naozaj si?

Vieš to?


Toto je najdôležitejšia časť tohto listu. Práve v ten deň musíš vkročiť do tohto múzea. Bude to najdôležitejšie rozhodnutie v tvojom živote.

Ak nepôjdeš do toho múzea a zostaneš žiť svoj život ako futbalista, ako Superman, budeš mať aj naďalej uzamknuté svoje pocity niekde v pivnici a tvoja duša nebude napredovať.

Keď ale pôjdeš dovnútra, uvidíš tisícky malieb od Chagallu. Väčšina z nich s tebou nepohne. Niektoré sú dobré, niektoré zaujímavé, niektoré ti nič nepovedia.

Potom ale uvidíš jednu špecifickú maľbu, ktorá do teba udrie ako blesk.

Bude sa volať Prechádzka.

Je to takmer detský obrázok. Muž so ženou sú v parku na pikniku, ale všetko je tak magické. Žena letí k nebesám ako anjel a muž stojí na zemi, drží ju za ruku a usmieva sa.

Je to ako detský sen.

Tento obrázok prináša niečo z iného sveta. Dodá ti pocit dieťaťa. Pocit šťastia v jednoduchosti.

Ten pocit, ako Thomas N’Kono boxuje loptu 30 metrov.

Ten pocit, keď ťa volá stará mama z kuchyne.

Ten pocit, keď sedíš za televízorom a modlíš sa.

Na ďalší deň sa musíš do toho múzea vrátiť. Je to nevyhnutné.

Žena pri pokladni sa na teba bude vtipne pozerať: ,,Neboli ste tu včera?”


Je to jedno. Pojdeš naspäť dovnútra. Ten obraz bude pre teba tým najlepším liekom. Keď otvoríš svoju myseľ, tak sa tvoje vnútorné ťažkosti zdvihnú rovnako ako žena, ktorá sa vznáša na Changallovej maľbe.

V tom okamihu je neskutočná sila. Niekedy si myslím, že život máme napísaný. Toľko nevysvetliteľných a krásnych vecí, ktoré ťa stretnú, sa ti budú zdať, akoby boli prepojené. Toto je jeden z nich.

Pretože keď budeš mladým hráčom Parmy urobíš nevedomky niečo, čo ťa bude definovať. Pred dôležitým zápasom budeš chcieť urobiť veľké gesto, aby si ukázal svojim spoluhráčom a fanúšikom, že si vodca, že si odvážny a že máš obrovský charakter.

Na tričko si napíšeš správu, ktorú si videl vyrezanú ešte na školskej lavici.

Napíšeš tam: ,,Smrť zbabelcom.”

Myslíš si, že je to iba motivačný pokrik.

Nevieš, že je to slogan krajne pravicových fašistov.

Toto je jedna z chýb, ktorá spôsobí tvojej rodine veľa bolesti. Tieto chyby sú dôležité, pretože ti pripomenú, že si ľudská bytosť. Znovu a znovu ti pripomenú, že vieš akurát tak veľké ho*no, kamarát. To je dobre, pretože futbal urobí dokonalú prácu v tom, že ťa bude presviedčať o tom, že si výnimočný. Musíš si ale pamätať, že nie si o nič iný ako barmar alebo ako elektrikár, s ktorými budeš kamarát na celý život.

Toto ťa dostane z depresií. Nie pripomínanie si toho, že si výnimočný, ale pripomínanie toho, že si rovnaký ako všetci ostatní. Nemôžeš to pochopiť teraz, lebo máš iba 17 rokov, ale sľubujem ti, že skutočná guráž je ukazovať, že máš slabiny a nehanbiť sa za to.

Zaslúžiš si dar života, Gigi. Rovnako ako každý iný. Toto si zapamätaj.

Veci sú prepojené takým spôsobom, že si veľmi mladý a naivný, aby si to pochopil. Vyčítam si iba to, že si neotvoril svoju myseľ svetu o niečo skôr. Možno práve toto si ty. V 41 rokoch budeš v sebe stále cítiť ten oheň. Nikdy nebudeš spokojný, mrzí ma to, ale je to tak. Ani trofej pre Majstra Sveta v tvojich rukách ten pocit nezmení. Pokiaľ neprežiješ sezónu, v ktorej nedostaneš ani jeden gól, nebudeš spokojný.

Áno, možno je pravdou to, že si bol vždy taký.

Pamätáš si, keď si po prvýkrát navštívil v zime svojho strýka v Udinese v horách? Alebo je to spomienka, na ktorú si pamätá už iba ten starý muž?

Mal si 4 roky. Cez noc nasnežilo. Nikdy predtým si nevidel sneh. Zobudil si sa, pozrel si z okna a uvidel si sen. Celá krajina bola biela.

Bežal si von vo svojom pyžame a ani si nechápal, čo to vlastne sneh je. Vôbec si nezaváhal. Pozrel si sa na tú bielu pokrývku a čo si urobil? Čo si si pomyslel? Premýšľal si vôbec? Bežal si dovnútra pre bundu?

Nie, jednoducho si tam skočil. Bez strachu.

Tvoja stará mama kričala: ,,Gianluigi!!!!!!!!!!!!!! Nie! Nie! Nie!"

Bol si celý premočený a usmieval si sa.

Celý týždeň si mal horúčku.

Ale bolo ti to jedno.

Žiadne zábrany. Priamo do snehu.

Toto si ty.

Si Buffon.

Ukážeš svetu, že existuješ.

Originálny článok: theplayerstribune


SLEDUJ NEJNOVĚJŠÍ
FOTBALOVÉ ZPRÁVY

Agent Michal Kozák: BE-PRO bych doporučoval všem

Agent Michal Kozák: BE-PRO bych doporučoval všem

Projekt „fotbalové sociální sítě“ BE-PRO si získal za posledních osm let velkou popularitu nejen na Slovensku. Mnoha hráčům pomohl najít si angažmá, trenérem předestřít nové výzvy a klubem doplnit a zkvalitnit kádr. V neposlední řadě usnadnil a zrychlil komunikaci.

Hrával za DAC Dunajská Středa i FK Senica. Díky BE-PRO se dostal do Švýcarska

Hrával za DAC Dunajská Středa i FK Senica. Díky BE-PRO se dostal do Švýcarska

Fotbalista Zoltán Kontár je známý i ze svého působení na Slovenských ligových trávnících. Za FK Senica odehrál v nejvyšší soutěži 23 zápasů, v týmu DAC Dunajská Středa si připsal šestnáct startů a jeden přesný zásah. Poslední roky strávil v druholigové Petržalce legionárčil v maďarském Györu.

Trenér Luknár: BE-PRO představuje nadčasový způsob hledání hráčů

Trenér Luknár: BE-PRO představuje nadčasový způsob hledání hráčů

Trenér Luknár: BE-PRO představuje nadčasový způsob hledání hráčů, nejednou mi velmi pomohlo. Trenér Lukáš Luknár Trenér Lukáš Luknár patří mezi známé postavy slovenského fotbalu. Vedl třetiligovou Raču, kterou dovedl na hranu postupu do celoslovenské soutěže a před pár týdny s podobnými ambicemi zamířil na střední Slovensko.

POTŘEBUJEŠ POMOC? KONTAKTUJ NÁS!

V případě dotazů připomínek nebo podpory se nám neváhej ozvat prostřednictvím tohoto formuláře.

Předem se omlouváme, ale denně dostáváme velké množství zpráv, proto tě prosíme o trpělivost. Na všechny se snažíme reagovat co nejrychleji. Děkujeme za pochopení.

PODPOŘ NÁS
DOBROVOLNÝM PŘÍSPĚVKEM